Článok som napísal a uverejnil v časopise TEMPO /fakultný časopis HTF VŠMU/ v roku 2011, ako reportáž zo študijného pobytu v Dánsku.


Tento rok mám poslednú šancu na štúdium v zahraničí cez ERASMUS, bola by škoda to nevyužiť – uvedomil som si pred viac ako rokom. Krátka príprava na testy, fakultné nominácie, stredne rozsiahla sprievodná byrokracia, výber cieľovej školy a všetko bolo zariadené. Tak som sa v diplomovom ročníku ocitol na 4 mesiace v Škandinávii.

Na začiatku celého výberového procesu som mal veľmi hmlistú predstavu o tom, kam by som chcel ísť študovať. Jedna z mála vecí, ktorou som si bol istý, bola geografická orientácia smerom na západ. Chcem podotknúť, že táto preferencia nemala nič spoločné s umeleckým aspektom štúdia. Jednoducho som chcel mať na toto obdobie pekné spomienky… Moje jazykové schopnosti ma nestavali do dilem typu nemčina či francúzština, angličtina bola teda jasnou voľbou. Tak sa okruh pre mňa zaujímavých krajín zúžil na Veľkú Britániu a menšie krajiny severozápadnej Európy, kde je angličtina pre všetkých takmer druhým „rodným“ jazykom. Od tohto momentu som začal skúmať kvalitu ponúkaných partnerských škôl, jej profesorov, úroveň vybavenia, cenové hladiny, dopravnú dostupnosť atď. Nakoniec moja voľba padla na Dánske kráľovstvo – konkrétne na The Royal Academy of Music v Aarhuse. (RAMA)


Dánsko

Slovensko som opustil už počas letných augustových dní, keďže sa tam semester začínal o mesiac skôr ako na VŠMU. Ráno bolo vo Viedni 32 stupňov Celzia. Podvečer v Aarhuse, po búrke, 18… Na letisku Tirstrup ma čakala mentorka Tina. Pekný zvyk. Každý zahraničný študent dostane svojho mentora, ktorý mu pomáha so zorientovaním sa na úradoch, v meste, škole. Už na letisku som bol upozornený na to, aby som veľa neočakával od svojho ubytovania. Tina vyzerala ako „salámistka“, o to viac som sa desil…

Nemilé prekvapenie

Ubytovanie sa mi naozaj veľmi nepošťastilo. Býval som v Brabrande (mestečko, respektíve mestská  časť pri Aarhuse). Vraj je to problémová oblasť, v ktorej žije veľká moslimská komunita. Viac ako 90 % všetkej kriminality sa deje v tejto časti mesta. Býval som v areáli obohnanom plotom, ktorý má chrániť študentov pred problémovými obyvateľmi z blízkeho okolia. V areáli bolo veľa malých budov, každá mala 2 poschodia po 16 bytov. Môj byt pozostával z jednej izby a kúpeľne spojenej s WC. Kuchyňa a obývačka boli spoločné pre 8 bytov na rovnakom poschodí.

Blok, v ktorom bol môj byt, bol v dezolátnom stave. Rok neobývaný priestor bol plný špiny, lietajúceho hmyzu, nepoužiteľných riadov… Bolo ťažké uveriť tomu, že tam mám bývať.

Po odoslaní niekoľkých hromadných sťažností sa dostavila upratovacia a dezinsekčná čata, po odchode ktorej sa celý priestor stal opäť obývateľným. Napriek tomu som tam netrávil veľa času. Zistil som totiž, že nekomfortné ubytovanie je vrchovato kompenzované vynikajúcimi priestormi školy…

Milé prekvapenie

Videl som propagačné video RAMA, takže som vedel, že škola je na vysokej úrovni. Realita ma aj tak zaskočila. Tri roky stará budova v centre mesta s veľkým množstvom tried s  akustickým obložením a výbornou výbavou (poznámka pre klaviristov, zvyčajne v každej triede dva kvalitné Steinwaye alebo Yamahy).

Vo väčšine miestností nechýbali vstavané nahrávacie zariadenia, projektor, reproduktory a prípojka na vysokorýchlostný internet. Len telegraficky vymenujem tamojšie školské vymoženosti: recepcia, IT oddelenie, kvalitný rezervačný systém na cvičné hodiny, niekoľko veľkých koncertných sál, kantína, sprchy, oddychové miestnosti a jedna parádna terasa s výhľadom na mesto.


Štúdium

Čo sa kvality štúdia týka, akadémia v Aarhuse je porovnateľná s kvalitou VŠMU.  Najkompetentnejšie sa môžem vyjadrovať k úrovni v klavírnom oddelení, ale vzhľadom k ďalším predmetom, ktoré som tam absolvoval – komorná hra a klavírne sprievody so  spevákmi – viem aspoň okrajovo posúdiť aj úroveň tamojších huslistov, čelistov a spevákov.

Začnem tým, čo ma okamžite zarazilo. Celá akadémia má len cca 20 študentov klavíra, a to na všetkých stupňoch štúdia a u všetkých pedagógov klavíra dokopy. Na škole je len jedna profesorka klavíra (v celom Dánsku sú iba dve) a dvaja ďalší pedagógovia s nižšími akademickými titulmi. Ja som bol pridelený do klavírnej triedy profesorky Anne Øland, ktorej pedagogické kvality, hudobný vkus a rozsiahle vedomosti znamenali pre mňa kľúčové pozitívum celého pobytu. Veľký dôraz kládla na detailné dodržiavanie notového zápisu, technickú precíznosť hry a tvorivosť pri vytváraní klavírneho zvuku, ktorý „nikdy nesmie byť obyčajný“. Jej študenti boli veľmi rozhľadení, čo sa repertoáru a štýlovosti hry týka. Hrali kultivovaným zvukom, s pochopením diela, rezervy som u nich videl najmä v technickej oblasti. Tak ako aj u nás boli medzi nimi disponovanejší aj menej disponovaní klaviristi, celkovo som mal však pocit, že kvalitatívne rozdiely medzi študentmi sú u nich menšie ako u nás.

Komorná hra

Podobné to bolo aj so spevákmi. Všetci na slušnej, takmer profesionálnej úrovni. No žiadna „hviezda“ ktorá by vytŕčala, nik, kto by zaujal prvou áriou či piesňou. V rámci predmetu „piano accompaniment“ mi bola pridelená speváčka, ktorá sa snažila najmä nedostať pieseň, ktorú ešte nespievala a nemať viac skúšok, než je naozaj nevyhnutné. Preto som sa po dvoch mesiacoch zameral výlučne na komornú hru.

Pošťastilo sa mi dať dokopy trio a napriek tomu, že sme mali pracovný horizont maximálne šesť týždňov, podarilo sa nám nielen nacvičiť, ale aj koncertne predviesť Rachmaninovove Elégické trio g mol. V tomto však RAMA poskytla iba zázemie a príležitosť, pretože ani jeden z členov nášho tria nebol Dán. To je pre tamojšiu akadémiu signifikantné. Jej najlepší študenti nie sú domáci, ale zahraniční študenti, ktorých škola prilákala svojimi podmienkami z rôznych kútov sveta.

A nejde len o študentov. Cezhraničná spolupráca je v RAMA prioritou. V celom meste sa konajú nespočetné kurzy, projekty, študijné výmeny a stáže. A taktiež celé triedy čelistov,  klaviristov či tanečníkov cestujú po celom svete do partnerských miest a inštitúcií na študijné výlety.


Helsinky & Sibélius

Na jednom takom klaviristickom výlete som sa ocitol aj ja. Nespomínam si už presne ako, ale vzhľadom k tomu, že som bol v tom čase jeden z nich, som bol napriek môjmu nesúhlasu  umiestnený do lietadla smerujúceho do Helsiniek. Ako vyzeral ten študijno – výletný týždeň? Návšteva Sibeliovej akadémie, stretnutia s jej pedagógmi, študentmi, účasť na niekoľkých prednáškach, kurzy, koncerty, nákupy nôt v Ostinate (vychýrený obchod s notami), nákupy  teplého oblečenia a ako čerešnička na torte, účasť na finálových večeroch Sibeliovej husľovej súťaže.

Bol to zaujímavý týždeň a som rád, že som mohol zblízka spoznať Sibéliovu akadémiu. Už po týždňovej návšteve bolo evidentné, že ide o mimoriadne kvalitnú školu.

Mimochodom, bola tam fakt zima…


Semester v zahraničí je dlhá doba, a preto si treba dopredu premyslieť množstvo drobností a myslieť aj na psychickú hygienu. Už len samotná organizácia bežného života v cudzom prostredí môže človeka riadne rozladiť. Nekonečné vybavovanie preukazov totožnosti, donekonečna sa opakujúce  faktúry, ktoré ste už zaplatili, kontakt s blízkymi ľuďmi len cez internet a z mesiacov sa stávajú roky…

Ak by som si ten pobyt zariaďoval ešte raz, určite by som si doprial minimálne jeden let domov, aspoň na pár dní. Štyri mesiace bez prestávky mimo domova sú dlhou dobou. Ak sa Vám nepodarí zariadiť si cestu domov, pokúste sa aspoň zorganizovať návštevu milej osoby v mieste Vášho pobytu – pomáha to.

Tak či onak, šlo o obohacujúcu študijnú skúsenosť, ktorá mi umožnila profesijný rozvoj, zdokonalenie jazykových schopností a nadviazanie nových kontaktov so zaujímavými ľuďmi.